Mapa Žebříček

Markománi

Vlastnosti
Jméno Kmene:Markománi
Tag:(M)
Počet členů:16
Body nejlepších 20 hráčů260.161
Body dohromady:260.161
Bodový průměr:16.260
Umístění: 5
Poražený protivník: 4.841.022 (14.)
» Kmenová složka (externí odkaz)

Členové kmene

Jméno Místo Body Celkové pořadí Vesnice
Treborhor 1 100,311 30 19
Vetek 2 44,559 39 16
Fifler 3 42,072 41 8
Vena 4 14,733 60 6
Grenadyr 5 11,665 65 5
oviovi 6 11,344 68 9
kkkk 123456789 7 11,297 69 1
MaCoOo999 8 10,542 72 6
babajaga95 9 4,962 99 1
omaschlagsahne 10 4,008 113 1
Lenisek15 11 1,616 143 1
Durex 12 1,590 144 1
Onanuel 13 1,243 167 1
Dzigo2 14 219 273 1
Kena 15 0 522 0
Olasek 16 0 552 0
Znak:
Popis
(M) byl založen od Dzigo2.

Akademia kmena:(M)1
kontakt:bimbulik

Vedení kmena
Dzigo2
bimbulik

Diplomacie
Dzigo2

Nábor
Dzigo2

Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca


Historia Markománov

Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred n.l. – 37/38 n.l., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred .n.l – 17/18 n.l. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.

Život
Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred n.l. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred n.l. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.

Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.

Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.

Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 n.l. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.

Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 n.l. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 n.l. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia.

Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca