Mapa Žebříček

Markománi

Vlastnosti
Jméno Kmene:Markománi
Tag:(M)
Počet členů:17
Body nejlepších 20 hráčů82.526
Body dohromady:82.526
Bodový průměr:4.854
Umístění: 15
Poražený protivník: 931.016 (24.)
» Kmenová složka (externí odkaz)

Členové kmene

Jméno Místo Body Celkové pořadí Vesnice
oviovi 1 24,007 108 9
robin 2 20,443 112 8
Olasek 3 7,934 172 3
pulclovek 4 6,128 209 1
Aweon 5 5,432 223 2
Domis 6 5,081 233 2
Lord of Executor 7 4,899 237 3
fk68 8 2,547 419 1
Fifler 9 2,069 452 1
omaschlagsahne 10 1,736 489 1
Grenadyr 11 645 644 1
mongoloid 12 528 668 1
Dzigo2 13 482 685 1
chmelka 14 245 853 1
Lenisek15 15 208 871 1
varde1997 16 142 929 1
iiicko 17 0 1281 0
Znak:
Popis
(M) byl založen od Dzigo2.

Akademia kmena:(M)1
kontakt:bimbulik

Vedení kmena
Dzigo2
bimbulik

Diplomacie
Dzigo2

Nábor
Dzigo2

Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca


Historia Markománov

Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred n.l. – 37/38 n.l., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred .n.l – 17/18 n.l. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.

Život
Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred n.l. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred n.l. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.

Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.

Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.

Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 n.l. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.

Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 n.l. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 n.l. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia.

Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca